Aktuality

Slovenská spoločnosť nukleárnej medicíny a radiačnej hygieny SLS so zármutkom oznamujú, že dňa 15.8.2021 nás navždy opustila RNDr. Mária Petrášová.

Mária Petrášová študovala na Prírodovedeckej fakulte vedecký odbor fyzika so špecializáciou na fyziku pevnej fázy, štúdium úspešne  ukončila v r.1958.

Počas vysokoškolského štúdia sa v r.1957 vydala za vysokoškolského pedagóga na katedre fyziky Prírodovedeckej fakulty UK Milana Petráša,  ktorý bol jedným z najvýznamnejších,  ale aj najobľubenejších československých teoretických fyzikov.           

Do zamestnania nastúpila na umiestnenku v auguste 1958 na Krajskú hygienickú stanicu západoslovenského kraja v Bratislave. Tu sa práve v tomto období vytváral nový útvar, ktorý sa mal zaoberať ochranou zdravia pre škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Tejto oblasti sa potom venovala celý svoj profesijný život. V radiačnej ochrane bola jednou z vedúcich osobností od kreovania útvaru až do svojho odchodu do dôchodku vo februári 1997.  Pracovala v rôznych vedúcich funkciách vlastne na jednom ústave, ktorý počas jej pôsobenia niekoľko krát zmenil svoj názov aj pole pôsobnosti a dnes je Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Hneď v prvých rokoch po nástupe do praxe  sa  venovala priekopníckej práci - zakladaniu oddelenia dozimetrie ionizujúceho žiarenia a zavádzaniu dozimetrických metód a postupov, ktoré sa potom uplatňovali v štátnom zdravotnom dozore na pracoviskách, so zdrojmi ionizujúceho žiarenia  a tiež pri sledovaní rádioaktivity životného prostredia. Stála teda pri zrode nového multidisciplinárneho medicínskeho odboru - radiačnej ochrany  a podieľala sa na tvorbe jeho koncepcie v rámci Československa.

Už v roku 1959, ako prvá na Slovensku, ešte pred začatím rozsiahlej série skúšok jadrových zbraní v atmosfére vykonávaných USA a ZSSR, začala systematické sledovanie rádioaktivity v atmosférických spadoch, tieto merania pokračujú vlastne dodnes.

V roku 1960 sprevádzala svojho manžela na jednoročnom študijnom pobyte v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne ZSSR, kde pracovala v dozimetrickom odd. Laboratória neutrónovej fyziky.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia venovala RNDr. Petrášová  pozornosť predovšetkým ochrane zdravia pracovníkov i pacientov na röntgenových pracoviskách, neskôr na pracoviskách s otvorenými a uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi v zdravotníckych zariadeniach, na výskumných ústavoch a v priemysle a monitorovaniu ionizujúceho žiarenia v životnom prostredí. Svojou činnosťou významne prispievala k tvorbe a uplatňovaniu pravidiel bezpečného používania zdrojov ionizujúceho žiarenia, pričom bola denne konfrontovaná s  novými problémami radiačnej ochrany a hľadaním ich riešení. Musela riešiť celý rad unikátnych situácií a radiačných nehôd od neplánovaného ožiarenia pracovníkov, cez vnútornú kontamináciu osôb, ktoré natierali ciferníky rádioaktívnymi látkami, hľadanie strateného žiariča v bratislavskom kanalizačnom systéme až po ťažkú leteckú haváriu  pri Bratislave, pri ktorej došlo k rozptylu rádioaktívneho jódu.

Po rozhodnutí vlády o budovaní jadrovej energetiky  sa jej činnosť orientovala predovšetkým na problematiku radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach a v ich okolí. V radiačnej ochrane v jadrových zariadeniach v tom čase na Slovensku vlastne neboli cielene pripravovaní odborníci.  Ako mladá pracovníčka štátneho zdravotného dozoru, ktorá sa plne osvedčila pri uplatňovaní radiačnej ochrany  pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v priemysle a zdravotníctve stála pred celkom novou úlohou, v ktorej na Slovensku nemala predchodcov. Tu sa naplno prejavila jej odborná zdatnosť, snaha sústavne si rozširovať vedomosti a schopnosť invenčne a dôsledne ich uplatňovať. Čakali ju týždne štúdia projektovej dokumentácie, správ, odbornej literatúry a právnych predpisov. Ich výsledkom boli návrhy zlepšení, návrhy posudkov, stanovísk a rozhodnutí, ktoré významne ovplyvnili   výstavbu aj prevádzku jadrových elektrární. Každá z  jadrových elektrární a každé iné jadrové zariadenie na Slovensku nesie pečať jej vedomostí, jej  pripomienok a návrhov, ktoré boli pretavené do ich stavebných  konštrukcií, do vlastností  ich technologických zariadení alebo do prevádzkových predpisov. Svojimi vedomosťami prispela k bezpečnosti ich prevádzky a k ochrane zdravia ľudí a životného prostredia.

Popritom bola riešiteľkou alebo spoluriešiteľkou celého niekoľkých výskumných úloh venovaných problematike expozície obyvateľstva spôsobenej rádioaktívnymi látkami, pochádzajúcimi z jadrových skúšok v atmosfére v šesťdesiatych rokoch minulého storočia   a neskôr vplyvu prevádzky jadrových elektrární Bohunice na okolité životné prostredie. Titul doktorky prírodných vied získala po úspešnom obhájení dizertačnej práce o rádioaktivite spadu na území Slovenska.

Osobitná bola jej činnosť v období po havárií Černobyľskej atómovej elektrárne najmä v súvislosti s hodnotením vplyvu na životné prostredie a obyvateľstvo a v rozhodovacej činnosti o následných opatreniach na ochranu obyvateľstva. Aktívne vystupovala v rozhlase, v televízií, dokonca aj v diskusnej publicistickej relácii „Klub zwei“ v rakúskej televízii, v ktorých objektívne informovala verejnosť o stave radiačnej ochrany na budovaných a prevádzkovaných atómových elektrárňach v Československu.

Bola členkou poradného zboru hlavného hygienika SR  pre radiačnú ochranu a v komisií pri Federálnom ministerstve palív a energetiky ČSSR pre vplyv jadrovej energetiky na tvorbu a ochranu životného prostredia. Aktívne pracovala na tvorbe koncepcie odboru radiačná ochrana i národnej  legislatívy.

Okrem toho vykonávala pedagogickú činnosť na Ústave pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov, ako aj na Ústave pre doškoľovanie stredných zdravotníckych pracovníkov. Prednášala i na niektorých postgraduálnych kurzoch usporiadaných Katedrou jadrovej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.

Nezanedbateľná bola i jej oponentská činnosť v oblasti radiačnej ochrany. Je autorkou alebo spoluautorkou viac ako 50 odborných článkov publikovaných v domácej i zahraničnej odbornej tlači.

V roku 1977 sa zúčastnila 4 týždňového kurzu pre pracovníkov riadiacich radiačnú ochranu, ktorý sa konal na Medical school of public Health Harvard university v Bostone v USA.

Bola jednou zo zakladateliek (1997) a prvou predsedníčkou sekcie žien pracujúcich v jadre – WIN Slovensko (Women in nuclear) pri Slovenskej nukleárnej spoločnosti. WIN Slovensko je národná sekcia úzko spolupracujúca s celosvetovou organizáciou WIN Global. V r.1997 – 2000 aktívne pracovala vo výkonnom výbore WIN Global.

Na požiadanie vedenia Výskumného ústavu jadrových elektrární v Trnave pracovala od roku 1998, už ako dôchodkyňa, ako špecialista pre radiačnú ochranu. Svoju profesionálnu činnosť definitívne ukončila v júni 2001.

V roku 2000 sa RNDr. Petrášová stala členkou novozriadenej Rady Úradu jadrového dozoru SR pre jadrovú bezpečnosť. V tom istom roku dostala čestný diplom Slovenskej nukleárnej spoločnosti za zásluhy o rozvoj jadrovej energetiky na Slovensku a na Valnom zhromaždení WIN Global v Helsinkách jej bol  udelený čestný diplom za úspechy dosiahnuté počas  viac ako 40 ročnej činnosti v jadrovej oblasti a za úspešné angažovanie a usmerňovanie činnosti WIN Slovensko.

V novembri 1999 ovdovela odvtedy  žila v Seredi. Stále sa však zúčastňovala na aktivitách WIN Global a WIN Slovensko, Slovenskej nukleárnej spoločnosti a sekcie nukleárnej medicíny a radiačnej ochrany Slovenskej lekárskej spoločnosti ako aj na jubilejných akciách usporiadaných  Slovenskými elektrárňami, a.s.

RNDr. Mária Petrášová je označovaná za nestora radiačnej ochrany v Československu, v odborných kruhoch, u pamätníkov,  je  stále vysoko vážená pre odborné vedomosti aj ľudské vlastnosti. Je príkladom človeka, ktorý síce  nestál často na výslní, ani vo svetle reflektorov alebo v centre pozornosti médií, ale  poctivou celoživotnou prácou významne zasiahol do diania v spoločensky významnej oblasti - ovplyvnila vývoj radiačnej ochrany na Slovensku, prispela k ochrane zdravia ľudí a životného prostredia.